A je to tu! December. Posledné dva týždne a potom hurá naspäť na Slovensko. Každým výletom mi dochádza, že mi to bude chýbať, ale verím, že takéto výlety zažijem aj po Európe a proste aj tak sa teším domov a neostala by som tu.

Ostáva posledných pár dni práce, posledné výlety a baliť kufre. Tento utorok, ktorý bol ako jeden z posledných sme sa rozhodli ísť na Sakurajimu čo je činná sopka, ktorá je na ostrove, ktorý je obývaný. Bolo dosť hnusné počasie, ale rozhodli sme sa ísť do toho a tak sa nám podarilo stopnúť anglicky hovoriaci manželský párik, ktorí žije v Kjóte a je na výlete za rodinou.

Sakurajima ma očarila, bol to pekný výlet. Spravili sme si veľkúú prechádzku a každým krokom sa kochali sopkou, ktorá sa na nás pozerala, bol odtiaľ veľmi pekný výhľad na Kagoshimu.

Cestou naspäť sme skúsili stopovať pri mieste, ktoré sme minule našli a dúfali v úspech kde nám po polhodine mrznutia (už sme to chceli vzdať) zastavil chalan, ktorý povedal že nás vezme. Nemal cestu na letisko, ale aj tak nás vzal dokonca si išiel domov pre peňaženku, pretože letisko bolo ďaleko, alebo aspoň tak to zdôvodnil počas toho u nás nastalo pár podozrení avšak opäť sme dorazili živé a zdravé a spoznali ďalšieho veeeľmi ochotného, sympatického Japonca. 

Opäť sme zistili, že Japonci zmýšľajú úplne inak ako my. Keď nám nejde do hlavy prečo nás bez vedľajších úmyslov ide zaviesť 30 km od domu bez chcenia jediného yenu on myslí len na to ako pomôcť a spoznať nových ľudí:)

Ale stále je tu tá stránka kedy viem, že Japonci sú nelogickí, moc moc nelogickí (aspoň tí tu:D!)